Prof. JUDr. Peter Colotka

předseda vlády SSR

Bratislava

                                   Bratislava 27. júna 1984

 

Vážený pán predseda vlády,

     10. mája t.r. zatkla Štátna bezpečnosť v Bratislave RNDr. Mikuláše Duraye. Odvtedy ho drží vo vyšetrvacej väzbe a stíhá pre údajnú trestnú činnosť proti republike.

     Dr. Duray se venuje viacej rokov štúdiu problematiky postavenia občanov maďarskej národnosti v Československu. V tejto oblasti dospel k určitým názorom, s ktorými možno polemizovať, ale pokládam za vonkoncom pomýlené, ak sa ich Štátna bezpečnosť snaží potrieť Durayovým uväznením. Uväznení je len predbežnym vyvrcholením zásahov proti Dr. Duayovi, už predtým jeho zamestávatel porušoval voči nemu Zákoník práce, zrejme na podnet z mimopodnikovej sféry.

     Harmonické spolužitie Maďarov s ostatnými občanmi je doležité pre vnútornú pevnost Československa. Možno predpokladať, že zatknutie dr. Duraya takému spolužitiu neprospeje, skor. naopak.

     Nesiete zodpovednosť za výkon štátnej správy na Slovensku, do ktorej patria aj orgány bezpečnosti. Využívam preto svoje právo občana, aby som Vám napísal svoj názor na uväynenie dr. Duraya a pripájam sa ku tým, ktorí požadujú jeho prepustenie na slobodu.

     S pozdravem

                 Ján Čarnogurský

                 Bratislava, ul. K. Adlera 10

 

Dr. Peter Colotka

predseda vlády SSR

Gottšaldovo nám. 45, Bratislava

                                   Bratislava 28. jún 1984

 

Pán predseda vlády,

znepokojila ma zpráva, že od 10. mája 1984 je vo vyšetrovacej väzbe dr. Miklós Duray. Som presvedčený, že perzekúcia dr. Duraya neprospieva dobrým slovensko-maďarským vztahom.

     Dr. Duray ma názory, ktorými sa netají. K problematike postavenia maďarskej menšiny na Slovensku pristupuje jednostrane, ale umlčovať ho väznením nie je dobrým príspevkom k bilancii slovensko-maďarských vztahov, které majú pohnutú historiu.

     Problémy sa majú riešiť k uspokojnosti oboch národov, Slovákov a Maďarov. Z histórie sa možeme nielen poučiť, ale aj hladať v nej korene názorov, kteroé zastáva dr. Duray. Pri vecnom posudzovaní komplexu problémov okolo slovensko-maďarských vztahov nebude potom na škodu pripomenút dr. Durayovi a iným, že existovala maďarizácia a že existuje tiež slovenská menšina v Maďarsku.

     Obracim sa na Vás so žiadosťou, abyste urobili opatrenia k prepusteniu dr. Duraya na slobodu. V záujme veci, v záujme hladania ciest k dobrému spolunažívaniu dvoch susedných národov, Slovákov a Maďarov. Podle mojho názoru spory a problémy s postavením Maďarov na Slovensku sa majú riešiť iným sposobom ako perzekúciou dr. Miklósa Duraya.

     S pozdravom

                       Jozef Jablonický

                       Višňová 9, 831 01 Bratislava

 

Vážený pán Jozef Lenárt

prvý tajomník ÚV KSS,

Hlboká 2, Bratislava

                                   Bratislava, 28. jún 1984

 

Pán prvý tajomník,

     keď som Vás svojom liste z apríla t.r. upozorňoval na isté okolnosti mojho policajného výsluchu z tej doby, nezmienil som sa o jednej veci, kterú som vtedy považoval za podružnú. Plukovník Pačesa sa ma o.i. velmi naliehavo vypytoval na moj postoj k hnutiu maďarskej menšiny u nás, menovite k Miklósovi Durayovi a, prirodzene, predovšetkým na moje styky v tomto smere. Odpovedal som vtedy Pačesovi popravde, že o tomto hnutí neviem a sám sa oň ani iniciatívne nezaujímam, k maďarskej otázke sa nevyjadrujem, pretože s ňou niesom dostatočne oboznámený a Miklósa Duraya ani osobne nepoznám.

     O dva týždne na to si ma však plukovník Pačesa opäť predvolal a položil mi - mimo iné - znovu tie isté otázky. Mojej predošlej výpovedi zrejme vobec neuveril a mal dovodne podozrenie, že som nehovoril pravdu.

     Ono odovodne podozrenie nemohlo spočívať na žiadnych zisteniach a overených faktoch o mojem činnosti - pretože nijaké neboli, ale len na Pačesovom poliicajnom presvedčení, že nie je možné, aby som sa dnes u nás maďarskou otázkou nezaoberal, že je vylúčené, aby som prinajmenším nesympatizoval s Durayom.

     Čoskoro na tom som sa dozvedel, že Miklós Duray bol 10.5. t.r. opäť uväznený.

     Vlani bol Miklós Duray väznený a trestne stíhaný - podobne ako před časom i ja a moji priatelia - pr údajné podvracanie republiky podla par. 98 tr.z. Tento už urobili i mnohým mojim priatelom - pre poškodzovanie záujmov republáiky v zahraničí podla ş 112 a dalších podobných paragrafov tr.z.

     Pačosovia majú pravdu: je vylúčené, aby som prinajmenej nesympatizoval s Durayom. Robí presne to isté, čo robím i ja a moji priatelia: bojuje za uplatnovanie ludských a občianských práv v tejto republike - iba s tým rozdielom, že mu ide o práva takej jednej špecifickej skupiny ludí, akou je u nás maďarská menšina. Robí to tými istými prostriedkami, ako to robím ja i moji priatelia: zverejnovaním svojich názorov, kritických k našej dnešnej súčasnosti, podnetmi k verejnej diskusii o problémoch, ktoré povžuje za spoločensky závažné a pritom za nedoriešené, či doriešené zle. Pretože nemože svoje názory a podnety normálen, demokraticky publikovať a tak aj konfrontovať, publikuje ich samozdatom, v rozmnožených rukopisoch (čo robím i ja) - a polícia to kvalifikuje ako podvracenie republiky: pretože ich nemože publikovať doma, robí tak v zahraničí (ako sa stáva i mne) - či zas polícia kvalifikuje ako poškodzovanie záujmov republiky v cudzine.

     Všetky tieto policajné praktiky ja a moji priatelia dobre poznáme a doverne ich pociťujeme na sovjej koži. To, či som sa o Miklósovii Durayovi a o jeho činnosti pri ochrane záujmov maďarskej menšiny u nás dozvedel, čo som si doteraz o tom a od neho prečítal, ma utvrdzuje v tom, že ničím neprekročil svoje práva a neporušil svoje povinnosti občana tejto republiky. Zaista, problémy, o kteroých hovorí a píše, sú háklivé a diskutabilné: v takejto podobe by sa mali našej verejnosti aj predkladať, diskutovať a riešiť. Duray však robí práve toto. Nepoburuje, ale argumentuje, neapeluje na vášne, ale na rozum, nežiada privilegiá, ale spravodlivé riešenie.

     S Durayom a jeho stanoviskami možno polemizovať, možno mu dokázať, že sa v tom či onom mýli, že to či ono nedomyslel - v demokratickou štáte by ho však nemali zatváreť. Zamlčovaním problémov o ktorých hovorí sa nedosiahne nič pozitívne, iba samotné problémy sa možu prehlbiť a vztahy zhoršiť. A zavrením Duraya sa už vobec nič nevyrieši: dosiahne sa iba to, že maďarská menšina u nás dostane ku všetkým svojim otvoreným problémom eště aj svojho mučedníka za svoju vec.

     Uvedené okolnosti ma vedú k tomu, vážený pán prvý tajomník, aby som verejne vyjadril svoje sympatie s Miklósom Durayom, aby som podporil jeho nezadatelné právo bojovať za svoju vec, aby som protestoval proti jeho väzneniu a prípadnému súdeniu, a aby som žiadal o verjnú demokratickú diskúsiu k podnetom, ktoré Miklós Duray predkladá k otýkam postavenia maďarskej menšiny v našej spoločnosti.

     S úctou

                 Miroslav Kusý

 

 

 

 

 

 

Prof. JUDr. Peter Colotka

předseda vlády SSR

Gottwaldovo nám., Bratislava

 

                                   V Bratislave, 28.6.1984

 

Vážený súdruh predseda vlády,

     dňa 10.5.1984 bol uväznený dr. Miklós Duray, obvinený vraj z toho, že podla ş 112 tr.z. poškodil záujem republiky v cudzine rozširovaním nepravdivých zpáv o pomeroch v republike... Domnievam sa asi správne, že týmito "správami" sú texty, ktoré sa týkajú postavenia maďarskej menšiny v Československu. Čítal som len menšiu část týchto textov a nemám dosť informácií ani osobných zážitkov, aby som mohl posúdiť, nakolko sú kritické pripomienky k postaveniu maďarských občanov našej republiky opávnené a nakolko zodpovedá Durayov popis pomerov v skutečnosti. Viem však s istotou, že súdnym stíhaním sa nedá posudzovať pravdivosť či nepravdivosť akéhokolvek pokusu o analýzu národnostnych pomerov: to prislúcha do kompetencie odbornej a politickej diskusie a nie do kompetencie vyšetrovacích orgánov.

     Bez toho, že by som sa vyslovoval k meritu veci, dovolujem si pripomenúť, že štáte tak dokonale vyriešené, aby k nemu nemohli byť už nijaké kritické výhrady. Naopak, k lepšiemu riešeniu došlo vždy vtedy, keď sa prihliadalo po slobodnej a nepredpojatej diskúsii k spoločnému prospechu. Viete tak ako ja, že ešte neuplynulo ani dvadsať rokov odvtedy, keď sa vo vztahoch medzi Čechmi a Slovákmi považoval tradičný asymatrický model za ideálne riešenie a každá pochybnosť o ňom vyvolávala represie. Tým skor by sa mala dnes prejaviť velkorysosť ku kritickému postoju, ktorý podla mňa nemá ani zdaleka tú osudovú vážnosť a neprekračuje ústavné hranice.

     Dovolte mi na záver vysloviť lútosť nad tým, že obdobie, v ktorom sme nemali na Slovensku vo vazení človeka za verejne vyslovenú kritiku k daným pomerom, trvalo tak krátko. Som hlboko presvedčený, že záujem repunliky v cudzine poškodzuje ovela viacej každé uväznenie za kritický názor než existencia takého názoru.

     S pozdravom

                       Milan Šimečka